Escucha el evangelio y la reflexión en: https://youtu.be/pnr8zotJYkU
Upérõ Jesús he’i idisípulokuérape: Peikuaa niko peẽ peteĩ semílla ndo’ái ramo yvýpe ha nomanói ramo, ha’eño reínte opyta. Ágã ho’ávo yvýpe ha omano ramo katu, upéi heñóine ha heta hi’áne. Upe hekovére hakate’ỹva, omanóta.
Upe hekovére nahakate’ỹiva katu, oikovéta opa ára guarã. Oime ramo oikoséva cherembijokuái, tou ta che moirũ. Péicharõ, che aimeháme ha’e ave oĩta. Oĩ ramo oikóva che rembiguáirõ, upévape che ru ombotuicháta.
Ñandejára Jesucristo ñe’ẽ.
ÑAMBOGUEJY ÑANDE REKOVÉPE…
“Ne rakate’ỹ ha nde delicado itereíramo na eñalambra”. He’i ningo lo mitã. Jesús ñanemomandu’a ku semíllare, trígo ra’ỹi ñañotỹva ha omanóva, itujúva ha oñehundi vaicha yvyguýpe.
Upéicha mante ikatúta heñói ha okakuaa. Amo ipahápe katu ningo ou hi’a hetaiteve. Peteĩ semilla noñeñotỹiva niko iporã ramo jepe, upéva opyta ha’eño ha ndahi’ái. Ha pe semíllare Jesús ombojoja ñande rekove. Ñane rakate’ỹ eterei ramo ñande jehe ha ñañeñongatu etereíramo, nañañemonaséi ramo ñande rapicha rehe, ha nañaiméiramo jajasuru haguãicha hénte apytépe, ñahuguitĩvo ñande rapicha
opaichaguáva, japytáta ñane ño.
Ha upe ñande rekove ndahi’a mo’ãi Ñandejára oipota háicha. Naikuénta mo’ãi ñandéve ha avavetépe. Ko árape niko ñaromandu’a ñaína San Lorenzo pe. Ojejuka va’ekue ymaitéma, áño 258 rupi, amo Roma pe. Ko kuimba’e ha’e vaekue peteĩ diácono oĩva oñangareko haguã umi mboriahúre.
Ome’ẽva chupekuéra oikotevẽva ha orekóva ipópe umi cristianokuéra ome’ẽ va’ekue oikotevẽvape peguarã. Lorenzo ohendu raka’e ko Jesús ñe’ẽ he’íva ñame’ẽ vaerãha ñande rekove ñaipytyvõ haguã ñande rapichápe. Ha opyta rangue hógape ha’eño, oiko okorre hapicha kuéra oikotevẽva apytépe. Ha upérupi opilla ichupe umi ndaija’éiva cristianokuéra rehe.
Ha ou ipiári umi soldado Roma gua, oraha ichupe préso ojuka haguã. Ha oraha mboyve katu ojerure ichupe hikuái mbaretépe ome’ẽ haguã ichupe kuéra pe tupao pláta ha óro orekóva. Ha oho ndaje mitã Lorenzo ohenói umi mboriahu atýra upépe oĩvape, oha’arõva hína ichupe. Ogueru voi ichupe kuéra henondépe ha he’i umi soldado pe: Ko’ãva ha’e hína upe pláta ha óro ore rorekóva, ko’ãva hína la ore riqueza.
Ñama’ẽrõ ko ñande rapicha py’a porãite rehe na ñapensami, che irũ ha che reindy, mba’épa la ñande riqueza. Jajerure ani haguã ñañealambra ha ñanerakate’ỹ eterei ñande jehe.
Pa’i Jasy.