MARTES SEMANA XII TO
23 junio, 2020VIERNES SEMANA XII TO
25 junio, 2020Ko’ágä ñahendúta Tupã Ñandejára ñe’ẽmokõiha Reyes arandukápe oĩ háicha
24, 8-17
Joaquín oguereko 18 áño oñepyrũrõ oisãmbyhy, ha oisãmbyhy Jerusalénpe mbohapy mes. Isy héra Nehustá, Elnatán rajy, Jerusalengua. Hembiapo katu ivai Tupä Ñandejára renondépe, itúva rembiapo kuéicha.
Umiha árape, Babilonia ruvicha guasu Nabucodonosor ñorairõhára aty oho Jerusalénpe ha omongora ondyry haguã hese. Oñendyry aja pe távare oguahẽ Nabucodonosor. Upérõ Judá ruvicha guasu Joaquín, isy, hembiguái, mburuvicha ha karái kuéra ijeroviaha ndive, oñeme’ẽ Babilonia ruvicha guasu pópe ha ha’e oipokuauka ichupe kuéra. Kóva ojehu áño 8 oisãmbyhy haguépe Nabucodonosor.
Upéi Nabucodonosor oipe’a upégui umi mba’e repy eta tupao ha mburuvicha guasu róga pegua ha, Tupä Ñandejára omomarandu haguéicha, ojoka opa umi mba’e óro Israel ruvicha guasu Salomón ojapouka va’ekue tupaope guarã. Upéi ogueraha iñapytĩmby opa Jerusalén guápe, opa mburuvicha kuéra ha ñorairõhára poravo pyre, opa mba’e porã apoha ha fiérro rehe omba’apo kuaávape, omboaty peve 10.000 iñapytïmby. Umi imboriahu kueténte oheja upe tetãme.
Nabucodonosor ogueraha avei iñapytĩmby Joaquín, isy, hembireko kuéra, mburuvicha kuéra ha opa karai poguasu upe tetã megua. Ogueraha iñapytĩmby Jerusaléngui Babilonia peve. Iñapytĩmby retakue Babilonia ruvicha guasu ogueraha va’ekue, ko’ãva: karai poguasu kuérava, 7.000; mba’e porã apoha ha fiérro rehe omba’apo kuaáva, 1.000; ha hembyre umi imbarete ha ikatupyrýva ñorairõrã. Upéi mburuvicha guasu Babiloniagua omoĩ mburuvicha guasúrõ Matanías, isovríno Joaquín rendaguépe, ha ombohéra ichupe Sedequías, héra tee rangue.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
SALMO ÑEMBOHOVÁI 78, 1-5. 8-9
R. Ñandejára, eju ore pytyvõ ha eheja rei oréve ore angaipa.
Háa Tupã Ñandejára! Umi nde rehe ojerovia’ỹva
oike ne retãme, nde tupao marangatu omongy’a,
Jerusalén oitypa ha yty atýra oheja.
Ne rembiguái kuéra re’õngue yryvu rembi’urã
oheja hikuái ha umi nde rehe ojeroviáva
ro’okue tymba ñarõme ho’u haguã. R.
Huguykue ýicha oñohẽ hikuái Jerusalén jerére,
Ha mávapa umi te’õngue oñotỹta?
Umi ore jere rupi oikóva oñembohory ore rehe.
Ojepukapa niko ore rehe opa rupi.
Háa Tupã! Araka’e peve piko nde pochýta ore ndive?
Nde pochykue piko tatáicha ojepotáta? R.
Ani rejopy ore ndive oreru kuéra ypykue rembiapo vaikuére.
Pya’e kena ore poriahuvereko,
cháke maymáva vaípe rojecha.
Tupã Ñandejára, eju ore pytyvõ,
nde upe ore renohẽva jejopy vaígui.
Nde réra rehehápe. R.
ALELUIA Jn 14, 23
Aleluia.
Ñandejára Jesucristo he’i:
“Pe che rayhúva nomboykemo’äi che ñe’ë,
che Ru ohayhúta ichupe rohóta hendápe”.
Aleluia.
EVANGELIO
Ko’ágä ñahendúta Ñandejára Jesucristo rekove ha hemimbo’e San Mateo omombe’u háicha. Pejapysaka porãtapa hese? 7, 21-29
Upe ramo Jesús he’i hemimbo’ekuéra:
Ndaha’éiko umi chéve he’íva: “Karai, karai”, oikétava yvágape Tupã Ñandejára oporosãmbyhyhápe. Umi ojapóva che Ru yvágape oĩva rembipotánte oikéta. Oguahẽvo pe ára heta umi he’ítava chéve: “Karai, karai, nde rérape niko roñemoñe’ẽ va’ekue. Nde rérape roity va’ekue mba’epochy hetágui, ha nde rérape rojapo heta mba’e hechapyrãva”. Upévo ha’éta ichupe kuéra: “Araka’eve nda porokuaáiva. Pejei che ypýgui peẽ tekove ahẽ.”
Upévare, pe ohendúva che ñe’ẽ ha ojapo upe ha’éva, ojogua ku karai iñakã porãvape hogarã omopu’ãva va’ekue ita ári. Upéi ou oky ha okakuaa umi ysyry. Yvytu hatã oipeju ha ojejapipa pe ógare. Péicharõ jepe ndo’ái, oñemboguapýgui ita ári. Pe che rendúva ha ndojapóiva che ha’éva katu, ojogua ku tekove tavýpe, omopu’ã va’ekue hogarã yvyku’i ári. Upéi ou oky ha okakuaa umi ysyry. Yvytu hatã oipeju ha ojejapipa pe ógare ha upépe ho’a, oñembyaipa ite.
Jesús oñe’ẽmba rire, opavave ohecha ramo joa ite mba’éichapa ha’e ombo’e ichupe kuéra. Jesús niko nombo’éi ombo’e háicha umi Moisés rembiapoukapy mbo’eha. Ha’e oporombo’e ku noikotevẽi ramo guáicha avavére oporombo’e haguã.
Ñandejára Jesucristo Ñe’ẽ