Ñahendu Hesu Ñe’ê. Lunes 10 de febrero
9 febrero, 2020Ñahendu Hesu Ñe’ê. Miércoles 12 de febrero
12 febrero, 2020
Escucha el evangelio y la reflexión en: https://youtu.be/K7Y3IpIZLLk
Martes V Tiempo Ordinario Marcos 7, 1 – 13.
Oñemboja Jesús rendápe umi fariséo ha Moises léi ombo’éva. Ou hikuái Jerusaléngui
Jesús rendápe. Ohecha hikuái oĩha Jesús disípulo kuéra apytépe okarúva ojepohei’ỹre.
Mayma hudíova niko ndokarúiva ojepohéi porã’ỹre. Péicha oheja va’ekue chupekuéra
ojapo haguã ijypykuéra. Oho ramo oñemu katu ndo’úi hikuái mba’eve ojogua va’ekue
ojohéi mboyve.
Ha umíva apytépe avei, ojohéi térã omopotĩ mante va’erã umi hembiporu oiporúva okaru haguã téra hoy’u haguã. Upévare fariséo ha Moises léi ombo’éva oporandu Jesúspe: — Mba’éreiko nde disípulo kuéra ndojapói hekópe umi mba’e ñande ypykue oheja vaekue ñandéve. Okaru niko hikuái ojepohei’ỹre.
Jesús ojere he’i chupe kuéra: — He’i porã va’ekue voi proféta Isaías peẽichagua tova mokõire, ohai ramo guare: “Ko’ãva ijurúpente che momba’e, ipy’apýpe katu mombyry oĩ chehegui. Reíko che momba’e guasu hikuái, ha ombo’e ku che ahejárõ guáicha umi mba’e ha’ekuérante omoĩva ojejapo haguã.”
Peẽ niko pemboyke Ñandejára léi pejapo haguã umi mba’e peẽnte pejéva. Peẽ
pejepokuaa háichante pejapo, ha ndapejapói hekópe Ñandejára léi. Moises niko he’i
va’ekue, “Emomba’e nde ru ha nde sýpe” ha avei “Pe ojahéiva itúva térã isýre, tojejuka”.
Peẽ katu peje oimeraẽva ikatuha he’i itúva térã isýpe, “Ndaikatu mo’ã véima poipytyvõ.
Opa mba’e arekóva amboykéma Ñandejárape”.
Ha péicha he’i haguérente, oheja reíma isy ha itúvape. Ha péicha, peẽ pemboyke Ñandejára léi pejapo haguã peẽ pejepokuaa háichante. Ha peichagua heta mba’e pejapo.
Ñandejára Jesucristo ñe’ẽ
ÑAMBOGUEJY ÑANDE REKOVÉPE
Jaháramo tupaópe ñamonde ñande ao iporã ha ipotĩva, ñande kate, tuicha jajovasa jaikévo, ha jahechávo ñande rapicha ndaijao porãiva, osoro ha icha’ĩmíva ikatu ñapensa omomba’eiha Ñandejárape, ajeve péicha ikachafa oúvo tupaópe.
Hesu apóstol kuéra rehe ou oñe’ê vai umi tupaogua ndojepohéi haguére okaru mboyve. He’i hikuái Hesúpe ipuerkoha la iñirû nguéra, upéicha ningo oapo’i hikuái Hesúpe nombo’éi haguére ichupe kuéra mba’éichapa oiko va’erã hénte apytépe. Hesu katu ipochy hendivekuéra ijapéguionte oma’ê haguére hapicháre, noma’êi ipy’áre, hekovére ha hembiapóre.
Mba’épa reñandu che reindy ha nde che irû. Ikatu avei ñande sapy’a ñamboyke ñande rapicha pe ijapéguio ojekuaávarente, ha ñanderesarái pe ñañandu ha jaraháva ñande py’ápe hína la ovaléva. Mba’eve nde’iséi ñane potĩ ha ñaneryakuã asy, ha mba’everã ndovaléi ñambojuru he’ê ñe’ême ñande rapicha, ñande rekove mombyrýramo Ñandejáragui ha ñande py’a pochýramo ñande rapicha ndive.
Pa’i Alberto Luna.