LECTURAS DEL SÁBADO II DE CUARESMA
10 marzo, 2023LECTURAS DEL LUNES III DE CUARESMA
12 marzo, 2023LECTURAS DEL DOMINGO III DE CUARESMA
PRIMERA LECTURA
Ko’ágã ñahendúta Tupã Ñandejára ñe’ẽ Éxodo arandukápe oĩ háicha 17, 1-7
Tupã Ñandejára he’i Israel guápe oho haguã hápe rehe. Oho hikuái Síngui ha oguahẽ Refidímpe. Upépe ndaipóri y ojey’u haguã. Upéma ramo ojerure pochy hikuái Moiséspe he’ívo: Ore mboy’úpy!
Moisés he’i ichupekuéra: Mba’e rehe piko peñe’ẽ pochy chéve ha pembopochyse Tupä Ñandejárape?
Ha’ekuéra katu ijyuhéi eterei ha ojahéi jevy Moisés rehe he’ívo: Ore renohẽ piko Egíptogui ore juka haguã yuhéigui ore mitã ha ore rymbakuéra reheve?
Moisés osapukái Tupä Ñandejárape ha he’i: Mba’éicha piko ikatu aiko hendive kuéra? Opa che mbo’itaséma hikuái!
Tupã Ñandejára he’i Moiséspe: Te reho hendápe kuéra ha ta ne moirü Israel moakãhára mbovymi. Eraha avei yvyra jekoha reinupã haguépe y Nilo. Yvyty Horébpe aiméta ne renondépe ita ári. Embota upe ita ha osẽta ichugui y ojey’u haguã.
Moisés ojapo upéicha Israel moakãhára rovake. Oiko haguépe upéva oñembohéra Masá ha Meriba, Israelgua oñe’ẽ pochy hague rehe ha oha’ã hague rehe ombopochy Tupã Ñandejárape he’ívo: “Oĩpa Tupä Ñandejára ñane ndive, térãpa Nahániri?”
Tupä Ñandejára Ñe’ẽ.
SALMO ÑEMBOHOVÁI 94 1-2. 6-9
Opavave: Pehendúvo Tupä Ñandejárape ani pende py’a hatã.
Peju japurahéi Tupä Ñandejárape vy’a pópe.
Japurahéi upe jejopy vaígui ñane renohẽvape.
Ñaguahẽ hendápe ha ichupe ñamomba’e, ichupe japurahéi. O.
Peju ñañesũ ha ñamomba’e guasu ichupe.
Ñañesũ ñande apohare, Tupã Ñandejára renondépe.
Ha’e hína Tupã Ñandejára, ñande katu hetãgua ha ovecha iñu megua. O.
Pehendu nga’u ra’e Tupã Ñnadejára he’i ramo:
“Ani pende py’a hatã Meribápe guaréicha, Masápe pejapo haguéicha, yvy ojeiko’ỹháme.
Upe ramo pende rukuéra ypykue opu’ã va’ekue che rehe jepeve ohecha ramo umi mba’e ajapo va’ekue. O.
SEGUNDA LECTURA
Ñahendúta Tupã Ñandejára Ñe’ẽ San Pablo ohai va’ekue Roma guápe 5, 1-2. 5-8
Che pehenguekuéra:
Tupã Ñandejára ñane mboheko jojámagui, ñande jerovia rupi, ñande py’a guapy hendive, Ñandejára Jesucrísto rupi. Jesucrísto rehe ae, ikatu va’ekue ñañemboja Tupä Ñandejára rehe ñande jerovia rupi, ha’e ñane pytyvõ haguã, ha ñaime porã ha javy’a ñaha’arõgui ñaiméne haguã hendive heko mimbipápe.
Ha pe ñeha’arõ kuaa na ñane mbopy’a kangýi, Tupã Ñandejára ñane moenyhẽgui imborayhúpe, pe Espíritu Santo ome’ẽ va’ekue ñandéve rupi.
Ndaikatúi va’ekue ramo ñande voi ñañepysyrõ, hi’árape, Jesucrísto omano umi hembiapo vaíva rehe. Hasy hína oĩ haguã ojejukáva ambue rendaguépe, peteï heko jojáva rehehápe ramo jepe. Ikatu jepe oime ojejukáva, oime ramo tuicha mba’e porã ojapo va’ekue hese. Tupã Ñandejára katu ohechauka ñande rayhuha, Jesucrísto omanóvo ñande rehe, angaipa apoharõ gueteri hína ñande.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
ACLAMACIÓN Cfr Jn 4, 42. 15
R. Romomba’e guasu ndéve Jesucrísto
Ñandejára, nde hína upe oguenohẽtava opavavépe jejopy vaígui.
Eme’ẽmona chéve upe y upévagui. Peícharö nda che y’uhéi mo’avéima.
R. Romomba’e guasu ndéve Jesucrísto .
EVANGELIO
Ko’ágä ñahendúta Ñandejára Jesucrísto rekove ha hemimbo’e San Juan omombe’u háicha.
Pejapysaka porãtapa hese? 4, 5-42
Umi árape Jesús Samaría rupi ohasakuévo, oguahë táva hérava Sicárpe, namombyrýi opytáva pe yvýgui, Jacob oheja va’ekue Josépe imba’e teerã. Upépe avei oï ku Jacob ykua. Ha Jesús ikane’õgui, oguapy pe ykua ypýpe. Asaje pyte rupíma upéva, ha Jesús remimbo’e kuéra oho távape ojogua haguã hembi’urã kuéra. Upe jave, oguahẽ peteï kuña Samariagua y rekávo, ha Jesús he’i ichupe:
Eme’ẽmona chéve nde ymi.
Pe kuña katu he’i ichupe:
Nde niko judío ha che Samariagua. Mba’éicha rupi piko aipo ramo rejerure chéve y rey’u haguã?
(Judío kuéra niko ndoy’úiva Samariagua mbayru kuéragui)
Jesús he’i ichupe: Reikuaa rire pe Tupã Ñandejára ome’ẽva ha mávapa upe ojeruréva ndéve y, nde rejerure va’erã chéve, ha ame’ẽ va’erã ndéve y ne moingovetéva.
Pe kuña he’i ichupe: Karai, mba’evépe niko ndereguerekói y renohẽ haguã, ha ko ykua ipypuku. Mba’éicha piko aipo ramo reme’ẽta chéve y che moingovétava? Ore ru ypykue Jacob niko oheja va’ekue oréve ko ykua, ha ha’e voi, ita’ýrakuéra ha hymba kuéra reheve ichugui hoy’u va’ekue. Nde nga’u piko nde tuichave ichugui?
Jesús he’i ichupe: Oimeraẽ hoy’úva ko ykuágui niko ijyuhéi jevýta. Pe hoy’úva upe y che ame’ẽvagui katu, nda ijyuhéi mo’ãvéima araka’eve. Pe y ichupe ame’ẽva ku yvúicha opupúta ipype ha omoingovéta ichupe opa ára guarã.
Pe kuña he’i ichupe: Karai, eme’ẽmona chéve upe y upévagui. Péicha ramo nda che yuhéi mo’ãvéima, ha natekotevẽ mo’ãvéima aju y rekávo.
Péicha ohendúvo, pe kuña he’i Jesúspe: Karai, ahecha kuaa nde rehe, ndeha peteï maranduhára. Ore ypykuérakue Samariagua niko omomba’e guasu va’ekue Tupã Ñandejárape ko yvytýpe. Peẽ judíokuéra katu peje, Jerusalénpe ichupe oñemomba’e guasu va’erãha.
Jesús he’i ichupe: Eguerovia ko ha’étava ndéve. Oguahẽta ára ha napeikotevẽ mo’ã véima peju ko yvytýpe térã peho Jerusalénpe, pemomba’e guasu haguã Tupã Ñandejárape. Peë niko ndapeikuaái mávapepa pemomba’e guasu.
Ore judíokuéra katu roikuaa porã mávapepa romomba’e guasu. Ore rupi mante Tupã Ñandejára oporopysyrõ. Ha oguahẽta ára, ha ko’agã itéma voi katu, Tupã Ñandejára Espíritu rupi oñemomba’e guasu haguã Túvape, añetehápe ha ha’e oipota háicha. Tupã Ñandejára niko Espíritu hína. Upéva rehe umi omomba’e guasúva ichupe omomba’e guasu va’erã añetehápe, Tupã Ñandejára Espíritu oipota háicha.
Pe kuña he’i ichupe: –Aikuaa niko outaha pe Mesías. Ha’e ouha ára, omombe’úne oréve opa mba’e.
Jesús he’i ichupe: Ko ne ndive oñe’ẽva. Chéko hína upéva.
Heta Samariagua pe távape oikóva ojerovia va’ekue Jesús rehe, pe kuña he’i hague rehe ichupekuéra: ‘Omombe’upaite chéve, opa mba’e ajapo va’ekue.’
Upéva rehe, umi Samariagua oguahẽvo Jesús oĩháme, ojerure asy ichupe opyta haguã hendivekuéra. Ha opyta hendivekuéra mokõi ára pukukue, ha hetaiteve umi ojeroviáva Jesús rehe, ohendúvo umi mba’e ha’e he’íva.
Upéi he’i pe kuñáme: Ko’ágã roguerovia, ha ndaha’éi umi mba’e oréve remombe’u va’ekue rehénte. Roguerovia, orete voi rohendu hague rehe ichupe, ha roikuaa porã ha’eha hína upe Cristo oporopysyrõtava.
Ñandejára Jesucrísto Ñe’ẽ.