LECTURAS DEL SÁBADO 14 DE SEPTIEMBRE
13 septiembre, 2019LECTURAS DEL LUNES 16 DE SEPTIEMBRE
15 septiembre, 2019LECTURAS DEL DOMINGO 15 DE SEPTIEMBRE
Ko’ágä ñahendúta Tupä Ñandejára ñe’ẽÉxodo arandukápe oĩháicha
32, 7-11. 13-14
Upe ramo Tupä Ñandejára he’i Moiséspe:
Nde pya’e eguejy ne retãgua renohẽva’ekue Egíptogui ojapo ivaíva. Pya’e eterei ojei hikuái che rapégui. Ojapo tóro ra’y órogui, oñesũhenondépe, ogueru ichupe imba’e kuave’ẽha he’i joa: “Israel, kóva hína Tupä ne renohẽva’ekue Egíptogui”.
Tupä Ñandejára he’i avei Moiséspe:
Ahecha ha’e kuéra oikoseha iñakã rehénte voi. Eheja tahendy che pochy ha tambokusugue ichupe kuéra, nde hegui katu ajapóta peteï tetãguasu.
Moisés katu oha’ã ombopochy jera Tupä Ijárape ha he’i:
Mba’e rehe piko che Jára rehejáta hendy nde pochy ne retã guáre, renohẽva’ekue Egíptogui tuicha pokatu reheve ha pyapy mbaretépe?
Ne mandu’ána ne rembiguái Abraham, Isaac ha Jacob rehe, ichupe kuéra niko reme’ẽva’ekue ne ñe’ẽerévo: “Ambohetáta pene ñemoñare mbyjaita yvágape guáicha. Ko yvy ha’e va’ekue ame’ẽtaha peëme, ame’ẽta pene ñemoñarépe imba’e tee ramo opa árape guarã”.
Tupä Ñandejára ombyasy ha oheja rei hetãgua rembiapo vaikue.
Tupä Ñandejára Ñe’ẽ.
SALMO ÑEMBOHOVÁI 50, 3-4. 12-13. 17. 19
R. TupäÑandejára, embopyahu che rekove ha ta imarã’ỹ.
Tupä Ñandejára, che poriahuvereko, nde niko ne mba’e porã.
Che poriahuvereko ha eipe’a che árigui che rembiapo vaikue.
Che johéi porã teko vaígui,
che mopotĩche angaipágui. R.
Tupä Ñandejára, embopyahu che rekove ha ta imarã’ỹ,
che py’a toñembopyahu ha ta imbarete.
Anítei che mosẽne renondégui,
térã reipe’a che hegui nde pytu marangatu. R.
Tupä Ñandejára, che juru eipe’a ha ndéve rogueropurahéine.
Taikuave’ẽna ndéve
py’a rasy oñemomichĩva,
upéva katu rehecha ramo Tupä Ñandejára. R.
Ñahendúta Tupä Ñandejára Ñe’ẽSan Pablo ohai va’ekue ikuatia peteïháme Timotéope
1, 12-17
Che ra’y rohayhu etéva:
Ame’ẽche aguyje pe che mombarete va’ekuépe, Ñandejára Jesucrístope, che rerekóva ijeroviaha ramo ha che moĩva’ekue amba’apo haguãichupe guarã. Ha’e rire ramo jepe hese heta mba’e vai yma, amuñámiha ajahéimi hese, Tupä Ñandejára che poriahuvereko, nda ha’éi gui gueteri va’ekue che heroviaha ha ndaikuaái ajapóva. Tupä Ñandejára heta ohekuavo che rehe imborayhu, che momba’e ha ome’ẽchéve pe mborayhu ikatúva jaguereko Jesucrísto rupi ae. Ko ha’étava añetegua ha opavave oguerovia va’erãkatuete: Jesucrísto ou hague ko yvy ári oipysyrõ haguã angaipa apohápe, ha umíva apytépe, che aime tenondete. Tupä Ñandejára katu che poriahuvereko, Jesucrísto ohechauka haguã che pype, opa mba’e ogueropu’aka kuaaha. Ha upéicha, che ajehecha umi oguerovia va’erã ichupe rechaukaha ramo, ohupity haguã jeikove opave’ỹva. Upéva rehe terakuãporãha teko mimbipa opa ára guarãTupä Ñandejárape, mburuvicha guasu omano’ỹva, ojehecha’ỹva ha peteïnteva! Amén.
Tupä Ñandejára Ñe’ẽ.
ALELUIA 2Cor 5, 19
Aleluia.
Cristo rupi Tupä Ñandejára ñane moingo porã jevy hague hendive, oheja reívo yvypóra angaipa, ha ome’ẽvo oréve iñe’ẽojeiko porãjevy haguã hendive.
Aleluia.
EVANGELIO
Ko’ágä ñahendúta Ñandejára Jesucrísto rekove ha hemimbo’e San Lucas omombe’u háicha. Pejapysaka porãtapa hese?
15, 1-32
Upe ramo umi omono’õva jehepyme’ẽRómape guarãha heta ambue herakuãvaíva, oñemboja Jesús rehe ohendu haguãichupe. Umi Moisés rembiapoukapy mbo’eha ha fariseo kuéra oñe’ẽhese upéva rehe, ha he’i:
Kóva omoguahẽumi iñangaipávape, ha okaru hendive kuéra.
Jesús omombe’u ichupe kuéra ko ñe’ẽmbojoja: “Mávapa pende apytépe, oguereko ramo100 ovecha ha okañy ichugui peteï, ndo hejái chéne umi 99 ñúme, ha oho oheka pe okañy va’ekue, ojuhu peve? Ha ojuhu vove, vy’apópe omoĩijati’y ári, ha oguahẽvo hógape omboaty iñirũnguéra ha hóga ykeregua kuérape, ha he’i ichupe kuéra: ‘Pevy’áke che ndive, ajuhúma pe ovecha okañy va’ekue che hegui.’ Ha’e peëme, péicha avei oĩveha vy’a yvágape, peteï angaipa apoha hembiapo vaikuégui oñembyasýva rehe, 99 heko jojávagui, oikotevẽ’ỹva oñembyasýgui”.
“Yrö katu, peteï kuñaoguerekóva 10 viru ha okañy ichugui peteï, nomoendýi peteï tataindy ha oitypei porã ite asy hóga ojuhu peve? Ha ojuhúvo, omboaty iñirũnguéra ha opa hóga yke rehe guápe, ha he’i ichupe kuéra: ‘Pevy’a che ndive, ajuhúma pe viru okañy va’ekue che hegui.’ Ha’e peëme, peichaha avei oĩvy’a Tupä Ñandejára remimbou kuéra apytépe peteï angaipa apoha ohejáva hembiapo vaíre”.
Jesús omombe’u avei kóva: “Peteï kuimba’e ita’ýra mokõi, ha pe imitãvéva he’i itúvape: ‘Che ru, eme’ẽchéve pe rehejátava, che mba’erãva.’Aipo ramo, upe kuimba’e omboja’o ta’ýra kuérape oguerekóva. Mbovymi ára rire, pe imitãvéva ome’ẽmba hepy rehe pe oñeme’ẽva’ekue ichupe. Ha pe hepykue rehe oho mombyry, ambue tetãme, ha upépe omombopa vy’a reípe, ojejoko’ỹre. Ha oiporupamarõpe ogueraha va’ekue, ndaipóri guasuvéi tembi’u upe tetãme, ha ha’e oñepyrũohasa ñembyahýi. Oho ojerure omba’apo haguãpeteï karai upépe guápe, ha upéva omondo ichupe ñúme oñangareko haguã kurére. Ha hi’ãnte ichupe oñemoyvatã pe algarrovo’a, kure ho’úvape, ha avave nome’ẽi ichupe. Amo ipahavo ojepy’a mongeta: Mbovy omba’apóvape piko che ru rógape hembypa tembi’u. Che katu, ko’ápe, amano ñembyahýigui! Aha jevýta che ru rógape, ha ha’éta ichupe: ‘Che ru, che rembiapo vai Tupä Ñandejára ndive ha ne ndive, ndaikatu véima añehenóivo nde ra’y. Che rereko peteï ne mba’apohara ramo.’Aipo ramo oñemoĩoho jevy itúva rógape. Oĩjave gueteri hína mombyry, itúva ohecha ichupe ha oiporiahuvereko. Osẽohuguãitĩvo, ha omoguahẽñehetũna ñañuãme. Ta’ýra he’i ichupe: ‘Che ru, che rembiapo vai Tupä Ñandejára ndive ha nde ndive. Ndaikatu véima añehenóivo nde ra’y.’ Itúva katu he’i hembiguái kuérape: ‘Pya’e penohẽao iporãvéva ha pemonde hese. Pemoĩavei ichupe kuãirũha pembopy rehegua. Peru pe vakara’y ikyravéva, ha pejuka. Kóva jarohorýta peteï karu guasúpe! Ko che ra’y kóva omanóma va’ekue ha oikove jevy; okañy va’ekue ha jajuhu jevy”. Oñepyrũhikuái pe vy’a guasu.
Upe aja, pe ta’ýra tuichavéva oĩñúme. Ou jevývo ha Oĩma ramo pe óga ypýpe, ohendu pe mba’epu ha pe jeroky ryapu. Aipo ramo ohenói peteï hembiguáipe ha oporandu ichupe mba’épa oiko hína. Upe tembiguái he’i ichupe: ‘Nde ryvy niko péina ou jevy. Ha nde ru ojukauka peteï vakara’y ikyravéva, ou jeýre hesãi ha ndojehúi ichupe mba’eve ivaíva.’ Heta ipochy pe tyke’ýra, ha ndoikeséi. Aipo ramo itúva osẽojerure asy ichupe oike haguã. Ha’e he’i itúvape: ‘Nde reikuaa mbovy áñopa amba’apo ndéve, ha ojapopa opa mba’e nde reipotáva, ha araka’eve nereme’ẽiva chéve peteï kavara ra’ymínte jepe, ajapo haguãkaru guasu che irũnguéra ndive. Ko’ágãkatu, oguahẽko nde ra’y omombopa rei va’ekue iviru kuña reko vaíre, ha rejuka ichupe guarã vakara’y ikyravéva.’
Itúva he’i ichupe: ‘Che ra’y, nde niko tapia reime che ndive, ha opa arekóva ne mba’e. Ha jarohory va’erã kóva peteï karu guasúpe ha javy’a. Nde ryvy niko, omanóma va’ekue ha oikove jevy, okañy va’ekue ha jajuhu jevy.
Ñandejára Jesucrísto Ñe’ẽ.