LECTURAS DE SAN JOAQUÍN Y SANTA ANA
25 julio, 2025LUNES XVII DEL TIEMPO ORDINARIO
27 julio, 2025LECTURAS DOMINGO DECIMOSÉPTIMA SEMANA
LECTURA PETEÎHA:
Ko’ágã ñahendúta Tupã Ñandejára ñe’ẽ Génesis arandukápe oĩ háicha 18, 20-21. 23-32
Upéma ramo Tupã he’i: Sodoma ha Gomorra pegua herakuã vai. Ivaieterei iñangaipakuéra. Aha upépe aikuaa haguã upéichapa añete térãpa ahaniri. Ndaha’éi ramo upéicha aikuaáta hína.
Abraham he’i ichupe: ¿Añete piko rehundíta peteĩcha imarangatúva ha iñañáva? Oĩ ramo 50 imarangatúva upe táva guasúpe, rehundíta piko opavavépe, ha nde reheja rei mo’ãi upe táva guasúpe ani haguã oñehundi umi 50 imarangatúva?
Aikuaa porã nde rejapo mo’ãiha upéva. Nerembojoja mo’ãi imarangatu ha iñañáva. Térã piko nde, reha’ãva ore reko yvy ári, nde rejapo mo’ãi heko jojáva?
Tupã he’i: Ajuhu ramo 50 imarangatúva upe táva guasúpe, nahundi mo’ãi umi 50 rehehápe. Abraham he’i jevy: Aikuaa niko ikatuha che rova’atã mba’e hína, añe’ẽ jevývo ndéve. Nde niko Tupã. Che katu yvy tĩmbo ha tanimbúnte. ¿Ha upeichahágui oñeikotevẽ ramo 5 ohupity haguã 50, rehundíta piko upe táva guasu, ndaipóri hague rehe umi 5?
Ñandejára he’i: Nahundi mo’ãi oĩ ramo 45 kuimba’e imarangatúva. Abraham he’ive jevy: ¿Ha oĩ ramo upépe 40?
Tupã he’i ichupe: Nahundi mo’ãi umi 40 rehehápe.
Abraham he’i jevýnte: Aníkena nde pochy che Jára ha’e jevy ramo; ¿ha oĩ ramo 30 añónte?
Tupã he’i: Ndahundi mo’ãi ajuhu ramo upépe 30 imarangatúva.
Abraham he’i jevy: Aikuaa niko che rova’atã rasamaha, añe’ẽ ramo upéicha che Járape; ¿ha ojejuhu ramo upépe 20 añónte imarangatúva?
Tupã he’i: Nahundi mo’ãi umi 20 rehehápe.
Abraham he’i: ¡Néi, aníkena nde pochy che Jára!
Añe’ẽ jevýta mante, ko’ágã katu ipahaitéma! Ikatu mba’e niko ojejuhu upépe 10 pevénte.
Tupã he’i: Umi 10 rehehápe nahundi mo’ãi upe táva guasu.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
Opavave: Romomba’e guasu ndéve, Ñandejára.
SALMO ÑEMBOHOVÁI 137, 1-3. 6-7a. 7c-8
Opavave: Ndéve añembo’e ha nde che rendu.
Che py’aite guive romo mba’e guasúta ore Jára,
Tupãnguéra renondépe roguero purahéita.
Nde tupao renondépe añesũne. O.
Nde réra amomba’e guasúne, nde niko mborayhu ha añete,
ha nde réra ha ne ñe’ẽ remoĩ opa mba’e ári.
Ndéve añembo’e ha nde che rendu, che py’a remombarete. O.
Tupã oĩ ramo jepe pe amo yvate,
ha’e oikuaa mávapa upe ipy’a mirĩva,
ha mávapa upe oñemoha’enteséva.
Vaípe ajecha ramo, nde nda che rejái amano. O.
Nde pyapýpe che renohẽ jejopy vaígui.
Tupã ojapóta opa mba’e che rehehápe.
Ore Jára, ne mborayhu niko ndopái araka’eve.
Ani reheja rei upe ne rembiapokue remoñepyrũ va’ekue. O.
LECTURA MOKÕIHA:
Ko’ágã ñahendúta Tupã Ñandejára ñe’ẽ San Pablo ohai va’ekue Colosas guápe 2, 12-14
Che pehenguekuéra: Peñe mongaraívo, peẽ peñeñotỹ va’ekue Cristo ndive ha peikove jevy avei hendive, pejeroviágui Ñandejára ipu’akapáva rehe ha omopu’ã jevýva ichupe omanóva apytégui.
Peẽ niko yma, pemano va’ekue pene angaipápe ha pende rete noñesirkunsidáigui; ko’ágã katu Tupã pene moingove Cristo ndive, pene
pysyrõvo opa pene angaipágui. Tupã oheja reipa ñandéve pe tembiapoukapy rupive ñande jopy va’ekue hína, oikutúvo pe kurusu rehe.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
Opavave: Romomba’e guasu ndéve, Ñandejára.
ALELUIA Rom 8, 15bc
Aleluia.
Pe Espíritu ojapo pende hegui Tupã ra’y.
Kóva ko Espíritu rehe ja’e Tupãme: “Ha che Ru”.
EVANGELIO
Marandu porã Ñandejára Jesucrísto rekove ha hemimbo’e San Lucas omombe’u háicha 11, 1-13
Opavave: Romomba’e guasu ndéve, Ñandejára.
Upe ára Jesús oñembo’epa rire, peteĩ idisípulo oñemboja hendápe. He’i chupe:— Mbo’ehára, ore mbo’éna mba’éichapa roñembo’e vaerã, ku Juan ombo’e haguéicha idisípulokuérape.
Jesús he’i chupe kuéra: — Peñembo’e jave, peje kóicha: Ore Ru toñemomba’e nde réra marangatu. Eju ha eru oréve ne Reino.
Ára ko’ẽrekena eme’ẽ oréve ore rembi’urã. Eheja rei oréve ore pekádo, ore roheja reiháicha opavave ore rehe ojapo vai vaekuépe.
Aníkena rehejátei rojepy’a ra’ã.
Jesús he’i ave: Ja’éntena pehoha peteĩ peikuaáva rógape pyhare pyte ha peje chupe, “Nde, ma’érã. Nereme’ẽséi piko chéve mbohapy pan mba’e. Oiméko oguãhẽva ógape mombyrygua ha ndarekói mba’evete ha’uka vaerã chupe.” Ha ja’éntena pe kotypy guive he’iha peẽme, “Nambre. Che rejápe. Ambotypáma niko che rokẽ ha roñenombáma roke haguã. Ndaikatu mo’ãi apu’ã ha ame’ẽ ndéve mba’eve.”
Che ha’e peẽme, pembota jevy jevy ramo, nopu’ãi ramo ome’ẽ pejeruréva pende kuaa haguére, opu’áne ome’ẽ peẽme opa mba’e peikotevẽva anive haguã pemyangekói chupe.
Upévare ha’e peẽme, “Pejerure, ha Ñandejára ome’ẽne peẽme. Peheka ha ha’e ojuhukáne peẽme. Pembota Ñandejára rokẽ ha ha’e oipe’áne peẽme.” Ojerurévape niko oñeme’ẽta, ohekáva katu ojuhúta, ha pe okẽ ombotávape ojepe’áta.
Máva peẽva piko, pende ra’y ojerure ramo peẽme pira, peme’ẽ chupe mbói. Térã ñandu kavaju, ojerure ramo peẽme ryguasu rupi’a. Peẽ, pene rembiapo vaíva voínte Ñandejára renondépe, peme’ẽ kuaa ramo iporãva pende ra’ykuérape, niko ko’yteve pende Ru yvágape oĩva ome’ẽne pe Espíritu Santo umi chupe ojerurévape.
Ñandejára Jesucrísto Ñe’ẽ.
Opavave: Romomba’e guasu ndéve, Ñandejára Hesukrísto.
