SÁBADO TRIGÉSIMO TERCERO DURANTE EL AÑO
25 noviembre, 2023LUNES TRIGÉSIMO CUARTO DURANTE EL AÑO
27 noviembre, 2023LECTURAS CRISTO REY -OPAVAVE RUVICHA GUASU
MAITEI OÚVAPE – Saludo
Ñandejára Jesucristo niko ñande ruvicha guasu Cristo Rey hína. Ha’e pe ñanembyatýva ñande Iglesia pe, ñande comunidad pe. Ára pahápe avei ñanembyatýta henondépe ñanemohenda haguã peteĩ teĩme ñane rembiapokue ojerure háicha.
COLECTA ÑEMBO’E
Tupã Ñandejára, nde pu’akapáva ha opa ára reikovéva, remoĩ porã jevy va’ekue opa mba’e, nde Ra’y, opavave Mburuvicha Guasu, rehayhuetéva rupi, rojerure ndéve, opa mba’e rejapo va’ekue, ojeívo angaipa poguýgui, toiko ne rembiguái ramo ha tanemomba’e guasu opa araite.
Nde Ra’y Jesucristo rupive, Tupã Ñandejáraite, oikovéva ha ipu’akapáva nendive
Espíritu Santo ñemopeteĩme, yma, ko’ãga ha opa araite.
ÑAHENDU ÑANDEJÁRAPE
LECTURA PETEÎHA:
Motivación: Proféta Ezequiel rupive Ñandejára he’i ojepy’apyha ñande rehe ñakañýramo ichugui. Ha’e ñandereka, ñanepohãno ha oñangareko ñande rehe.
Ko’ágã ñahendúta Tupã Ñandejára ñe’ẽ Ezequiel arandukápe oĩ háicha 34, 11-12. 15-17
Che, Ñandejára, ha’e: Péina ápe aime! Chete aháta aheka ha añangareko che ovechakuéra rehe. Pe ovecha rerekua ojepy’apýva ijovechakuéra rehe isarambipa ramo, péicha ajepy’apy che ovechakuéra rehe; anohẽmbáta umi isarambipahágui ára vai ha yvytu ratãme. Chete añangarekóta che ovechakuéra rehe. Chete araháta opytu’u haguãme”. Che, Tupã, ha’e upeichataha.
“Ahekáta umi ovecha okañy va’ekue, arúta umi hape avy va’ekuépe, aipohanóta umi hetymapẽvape ha hasývape, aipytyvõta umi ikangyvévape ha ajukapáta umi ikyra ha imbaretétevape. Che añangarekóta hesekuéra teko jojápe”. Che, Tupã, ha’e: “Pehendu, che ovechakuéra: che ambojovakéta peteĩcha ovecha, ovecha ndive. Kavara, kavara ndive.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
Opavave: Romomba’e guasu ndéve, Ñandejára.
SALMO ÑEMBOHOVÁI 22, 1-3. 5-6
Opavave: Ñandejára che rerekua, mba’eve naikotevẽi.
Ñandejára che rerekua, mba’eve naikotevẽi.
Ñu rovyũ asýpe che mombytu’u,
y satĩ ypýpe che moguahẽ che mombarete jevy,
ha tape hekópe guáre che reraha héra rehehápe. O.
Karu guasu chéve rejapo
umi che rayhu’ỹva rovake.
Che akã rehe reñohẽ mba’e ryakuã asy,
ha upe hay’uha remyenyhẽ chovi. O.
Ne mborayhu ha ne mba’e recha kuaa,
rehechauka chéve aikove aja pukukue,
ha nde rógape Ñandejára,
aikóne opa árape. O.
LECTURA MOKÕIHA:
Motivación: San Pablo he’i ára pahápe Jesucristo opytataha opaite mba’e ári ha opavave renondépe mburuvicháicha ha omoĩta opa mba’e Tupã, ñande ru, pópe.
Ñahendúta Tupã Ñandejára Ñe’ẽ San Pablo ohai va’ekue ikuatia peteĩhápe Corinto guápe 15, 20-26. 28
Che pehengue kuéra: Añetehápe katu, Cristo oikove jevy. Ha’e niko koga’a oñemono’õ tenondéva. Pe tenonde oikove jevy va’ekue. Peteĩ yvypóra rupi ou haguéicha ñemano, ambue rupi ou pe omanóva jeikove jevy.
Adán rupi opavave omano ramo, Cristo rupi opavave oikove jevy va’erã. Peteĩ teĩ hendaguãme, hembiapokuéra kue ojerure háicha: Cristo tenonderã, upéi, Cristo ou jevy vove, umi heseguáva.
Upévo oguahẽta pe ára paha, Cristo ohundipahápe opaichagua pu’aka ha mburuvicha, ha ombohasa ñesãmbyhy Tupã, ñande Ru, pópe. Cristo oisãmbyhy va’erã opa ija’e’ỹva hese oñemoĩmba peve ipyguýpe. Ha pe ipaha ite oñehundítava, upéva hína pe ñemano.
Ha oĩmbámarõ opa mba’e Cristo pyguýpe, upépe Cristo voi, Ta’ýra, oñemoĩta Tupã Ñandejára poguýpe, pe omoĩmba va’ekue Cristo poguýpe opa mba’e. Upéicha ramo, Tupã Ñandejára ha’epáta opa mba’épe.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
Opavave: Romomba’e guasu ndéve, Ñandejára.
ALELUIA Mc 11, 9. 10
Aleluia.
Umi tenondete ohóva ha umi tapykue pegua, oñepyrũ osapukái:
Ñandejára toñemomba’e guasu! Toñemomba’e guasu Ñandejára rérape oúva!
Aleluia.
EVANGELIO
Motivación: Ñande rapichakuéra ohasa asy ha oikotevẽva, osẽva ñande rapépe, ha’e hína Jesús ete voi oúva ñane rendápe. Ñapenáramo hesekuéra Ñandejárare ñapena hína.
Marandu porã Ñandejára Hesukrísto rehegua San Mateo omombe’u háicha 25, 31-46
Opavave: Romomba’e guasu ndéve, Ñandejára.
Upérõ Jesús he’i: Ágã che ajuha ára mburuvicha guasúicha, aju va’erã Ñandejára ángelkuéra ndive. Ha ajúne aguapy karai guasúicha. Ha héntekuéra opa hendágui oúne oñembyaty che renondépe. Ha upépe che aipe’áta ojuehegui umi heko porãva heko vaívagui, ku ovecha rerekua oipe’aháicha ojuehegui ijovecha ha ikavara.
Umi heko porãva amoĩne che akatúa gotyo ha umi heko vaíva katu che asu gotyo. Upépe che ha’éta umi heko porãvape, “Peju, peẽme niko che ru pende rovasa. Peju ha peñemomba’e Ñandejára Reino re, ha’e voi niko ojapo va’ekue peẽme guarã iñepyrũmbýpe. Che ñembyahýi ramo guare niko, peẽ che mongaru va’ekue. Che yuhéi ramo, peẽ che mboy’u. Ha aiko ramo mombyrygua ramo, peẽ che moguãhẽ va’ekue pende rógape. Che opívo ramo, peẽ che monde va’ekue. Che rasy ramo, peẽ che andu. Préso ajereraha ramo, peho vaekue che rendápe.”
Upévo, umi heko porãva he’íne chéve, “Ñandejára, araka’e piko rohecha neñembyahýi ramo ha romongaru. Araka’e piko rohecha nde juhéi ha romboy’u. Araka’e piko romoguãhẽ mbohupa ramo ore rógape. Araka’e piko nde opívo ha romonde. Araka’e piko ndéve rohecha nde rasy ramo, térã rejeapresa ramo ha roho ne andúvo.”
Ha che ha’éne, “Añete ha’e peẽme, opa mba’e pejapo va’ekue che ryvy kuéra michĩvévare, che rehe pejapo ramo guáicha va’ekue.”
Upéi katu ha’éne umi heko vaívape, “Pejei chehegui. Ñandejára ojahéima pende rehe. Tapeho pe tata ogue’ỹvape oñembosako’i va’ekue Aña ha iñirũnguérape. Che ñembyahýi ramo, na che mongarúi va’ekue peẽ.
Che juhéi ramo, na che mboy’úi. Che retãgui asẽ ramo, na che moguãhẽi va’ekue pende rógape. Che opívo ramo, na che mondéi va’ekue. Che rasy ramo ha ajeapresa ramo, na che andúi va’ekue peẽ.”
Upépe ha’ekuéra he’íne chéve, “Ñandejára, araka’eve niko ndorohecháiva neñembyahýi ramo, térã nde yuhéi ramo. Araka’eve ndoroikuaái resẽ hague ne retãgui térã nde opívo hague, térã nde rasy, térã reho hague préso.”
Ha che ha’éne chupekuéra, “Añete ha’e peẽme, opa umi mba’e ndapejapói va’ekue peteĩva umi michĩvévare, che rehe ndapejapói ramo guaréicha.” Opa umi heko añáva oñehundíta aña retãme. Umi heko potĩva katu oguerekóta tekove opa’ỹva.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.