LECTURA PETEÎHA:
Ko’ágã ñahendúta Tupã Ñandejára ñe’ẽ Génesis arandukápe oĩ háicha
23, 1-4. 19; 24, 1-12. 15-16. 23-25. 32-34. 37-38. 57-59. 61-67
Sara oikove 127 áño, ha omano Quiriat-Árbape, hérava avei Hebrón, opytáva Canaánpe. Abraham ombyasy ha ojahe’o hese.
Upéi oheja hembireko retekue oĩháme, oho Hitítakuéra rendápe, ha he’i ichupekuéra: Che hína peteĩ mombyrygua aikóva pende apytépe. Ajoguase pende hegui yvy añotỹ haguã che rembireko.
Upéi Abraham oñotỹ hembireko Sara upe ita kuápe oĩva Macpelá yvýpe, Mamré rovái. Upe yvy ojekuaa avei Hebrón ramo ha opyta Canaánpe.
Abraham itujáma ha Tupä Ñandejára ohovasa ichupe opa mba’épe. Ha’e he’i hembiguái itujavévape oñangarekóva opa mba’e ha’e oguerekóvare: Emoĩ nde po che retyma guýpe ha eme’ẽ chéve ne ñe’ẽ.
Aipota reme’ẽ chéve ne ñe’ẽ Tupã yvága ha yvy Járare, nde reiporavo mo’ãiha che ra’y rembirekorã, kuñakuéra Canaangua apytégui. Rehotaha uvei che retãme rehekávo che reheguakuéra apytégui che ra’y Isaac rembirekorã.
Hembiguái he’i ichupe: Upe kuña ndouséi ramo ko tetãme, arahátapa nde ra’y pe tetãme nde resẽ haguégui?
Abraham he’i ichupe: Mba’eveichave ramo! Ani angáke reraha amo ite che ra’y. Tupã, yvága ha yvy Jára, che renohẽ va’ekue che rúgui, che reheguakuéragui ha upe tetã oikove ypy haguégui, ome’ẽ va’ekue chéve iñe’ẽ ome’ẽtaha ko yvy che ñemoñarépe, ha’e avei omboúta hemimbou oho va’erã ne renonderã, reiporavo haguã upépe che ra’y rembirekorã.
Upe kuña ndouséi ramo ne ndive, rejeíma ko ne’ẽ reme’ẽvagui. Nde katu mba’eveichave ramo ani reraha che ra’y amoite.
Upérõ Isaac ou ra’e ku ykua hérava “Che recháva ha oikovéva ykuágui”, opytáva Néguebpe. Osẽvo oguata ñu rupi ka’aru, ohecha oñemoaguĩha oúvo kaméllo kuéra. Rebeca ohechávo ichupe oguejy ikaméllogui, ha oporandu Abraham rembiguáipe: Máva piko amo kuimba’e oúva ñu rupi ko’a gotyo?
Ha’e he’i: Upéva hína che jára.
Upérõ ha’e ojehova aho’i ijahojápe.
Abraham rembiguái omombe’u ijára Isaácpe opa mba’e ojapo va’ekue. Isaac omoinge Rebécape isy, Sara, rogakuépe. Omenda hese ha oiko hendive. Ohayhu ichupe ha upéicha iñangapyhy isy omano rire.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
SALMO ÑEMBOHOVÁI 105, 1-5
Opavave: Perohory Tupä Ñandejárape, ipy’a porãgui
Perohory Tupã Ñandejárape, ipy’a porãgui
ha imborayhu ndopáigui araka’eve.
Mávapa ikatúne oikuaauka imombe’upyrãva
ojapo va’ekue Ñandejára, ha ohenduka hembiapo porã ita. O.
Ovy’a iténepa umi oporombojojáva
ha hekopegua opa ára ojapóva.
Ne mandu’akena che rehe,
che Jára, rajapóvo iporãva ne retã guápe. O.
Ehechakuaa kena chéve rejúvo reporope’a ivaívagui,
ahecha haguã mba’éichapa ovy’a umi nde reiporavo va’ekue ,
avy’a haguã avei ne retãgua ndive,
ha añeñandu porã haguã umi ne mba’éva apytépe. O.
EVANGELIO
Ko’ágã ñahendúta Tupã Ñandejára ñe’ẽ Amos arandukápe oĩ háicha 8, 4-6. 9-12
Pehendúke peẽ pejopýva mboriahu ndive ha pehundíva tetã guápe. Peẽ pejéva: “Araka’épa ohasáta jasy pyahu ñame’ẽ haguã upe trígo? Araka’épa upe pytu’uha ára ohasáta hepy ñame’ẽ haguã upe avati jaiporúvo mba’e ra’ãha japu? Ñahundíta mboriahúpe toiko ichuguikuéra ñane rembiguái, to ñeme’ẽ ñandéve sapatupe repýre. Upe trígo vorakue jepe ñame’ẽta.”
Tupä Ñandejára he’i kóicha: “Upe árape asaje pyte amokañýta kuarahy, ha ára mbytépe amoypytũta upe yvy. Pende arete kuéragui ajapóta jahe’o yvypóra manóre, ha purahéi rangue, guahu oñehendúta.
Peñe mondéta ao vosakuépe ha peñe moakã perõta ñembyasýgui. Ta’ýra peteĩmínte rehe pene rasẽ ramo guáicha pejahe’óta, ha upe árape pemokõta py’aro ha vy’a’ỹ.”
Tupã Ñandejára he’i kóicha: “Oúta ára ha amondóta ñembyahýi pene retãme; ndaha’e mo’ãi hi’upýgui pene ñembyahýitava térã ýgui pende yuhéitava, Ñandejára Ñe’ẽgui pene ñembyahýi ha pende yuhéita.
Oĩ oikótava opa rupi rei ohekávo Ñandejára Ñe’ẽ, ohóta peteĩ y aty guasu rembe’ýgui ambuépe, ha yvate gotyogui kuarahy resẽ gotyo, ha ndojuhu mo’ãi.
Tupã Ñandejára Ñe’ẽ.
SALMO ÑEMBOHOVÁI 118, 2. 10. 20. 30. 40. 131
Opavave: Che ãho nde rehe Tupä Ñandejára.
Ovy’a umi hembipota ojapóva
ha ipy’a ite guive ichupe omomba’éva,
Che ãho nde rehe, ani rehejátei
añe momombyry ne rembiapoukapýgui. O.
Che py’ápe añandu hatã che jopýva
aikuaase mantégui umi ne ñe’ẽ.
Mba’e añetéva aiporavo
ajapo haguã, ne rembiapoukapy amoĩ che renondépe. O.
Ne rembiapoukapy ahecha ramo,
che moingovékena, nde niko nde reko joja.
Aipe’a che juru, ha puku che pytu araha,
upéicha umi ne rembiapoukapy che ra’ã. O.
ALELUIA Mt 11, 28
Aleluia.
Ñandejára Jesucristo he’i: “Peju che rendápe maymave pejepy’apy ha pene kane’öva,
che ambovevúita peëme.
Aleluia.
EVANGELIO
Ko’ágã ñahendúta Ñandejára Jesucristo rekove ha hemimbo’e San Mateo omombe’u háicha
9, 9-13
Upe ramo Jesús oho upégui, ha ohasakuévo viru oñeme’ẽháme Romape guarã ypy rupi, ohecha peteĩ kuimba’e hérava Mateo oguapýva hína upépe. He’i ichupe: Eju che moirũ.
Mateo opu’ã ha oho hendive. Ha Jesús oguapy jave mesápe, Mateo rógape, ou oguapy Jesús ha hemimbo’e kuéra ndive umi viru omboatýva Rómape guarã, ha heta herakuã vaíva avei. Fariséo kuéra ohechávo upéva he’i Jesús remimbo’e kuérape: Mba’éicha rupi piko pene mbo’ehára oguapy okaru viru mboatyha ha iñangaipáva ndive?
Jesús ohendu upéva ha he’i ichupe kuéra: Hesãiva noikotevẽi pohãnohárare, hasývante. Tapeho peikuaa mba’épa Tupã Ñandejára he’ise raka’e iñe’ẽme he’írõ: “Che aipota peiporiahuvereko pende rapichápe, pemymbajuka rangue chéve.” Che ndajúi ahenóivo heko jojávape, hembiapo vaívapente.
Ñandejára Jesucristo Ñe’ẽ.